Hubert von Goisern

Hubert von Goisern

Osobnosť GREEN BRANDS Austria za rok 2020

Hudobník


Informácie o práci Huberta von Goiserna nájdete na https://www.hubertvongoisern.com/

Už vyše tridsať rokov stojí na pódiách na celom svete a nadchýna publikum svojou jedinečnou hudbou: Hubert von Goisern. Ako hudobný vyslanec Rakúska, obnovovateľ ľudovej hudby, modernizátor, individualista, ktorý čoraz častejšie upozorňuje na potrebu ochrany životného prostredia a upevňovanie dobrých medziľudských vzťahov.

So svojou osobitou zmesou rocku, džezu, blues, jódlovania, štajerského akordeónu, rôznych dychových a strunových nástrojov a tradičnej ľudovej hudby si vytvoril vlastný žáner. Alpský rock, alpský grunge, worldmusic, ľudový rock – Huberta von Goiserna nemožno zaškatuľkovať. Namiesto toho vyzýva svoje publikum.

Niekedy je drsný, temný a rockový, inokedy pomalý, tichý, dokonca romantický, potom zase zadunia basy a tvrdé gitarové motívy – umelec prekvapuje poslucháčov svojimi virtuóznymi dielami vždy nanovo. Do svojej hudby vkladá všetko, čo zažil ako cestovateľ, ako hudobník, ako človek, ktorého zaujíma svet.

Hubert Achleitner, ako sa von Goisern vlastne volá, sa narodil v roku 1952. V piatich rokoch oznámil svojim rodičom, že sa chce stať dirigentom. V dvanástich vstúpil do miestnej dychovej kapely. Tam mu zapožičali jeho prvý hudobný nástroj – trúbku – a dostal bezplatné hodiny.
No členom kapely bol iba krátky čas. Vtedy dlhovlasý kverulant sa sťažoval na nadbytočný repertoár a chýbala mu modernosť. Vyhodili ho.
Bez požičanej trúbky siahol mladý muzikant najprv po gitare a sám sa na nej naučil hrať. Inšpirovali ho umelci ako Jimmy Hendrix, John McLaughlin alebo Miles Davis. Čoskoro si založil prvú skupinu a začal sám komponovať. Základ pre jeho budúcu kariéru pesničkára bol položený.

Hubert-von-Goisern-2-_-Fotograf-Jürgen-Skarwan-500x500
Hubert-von-Goisern-8-_-Fotograf-Helmut-Berg-500x500
Hubert-von-Goisern-1_Fotograf-Jürgen-Skarwan_mittel-600x600

No Rakúsko mu bolo zo začiatku pritesné. Keď v dvanástich rokoch dostal ako darček glóbus, Hubert von Goisern si predstavoval, ako to asi vonia tu, či tam. Fascinovali ho diaľky, inakosť. Po dvadsiatke ho to ťahalo preč.

Hubert von Goisern sa vysťahoval do Južnej Afriky, kde pracoval štyri roky ako chemický laborant. Potom sa presunul do Kanady, kde strávil tri roky a v Toronte študoval hru na španielsku gitaru. Cestou naspäť do Rakúska strávil tento svetobežník šesť mesiacov pri lovcoch odmien na Filipínach, naučil sa ich piesne a hrať na miestnej nosovej flaute.

Po návrate študoval von Goisern elektroakustiku a experimentálnu hudbu na Vysokej hudobnej škole vo Viedni. Opäť objavil čaro akordeónu, ktorý mu pred mnohými rokmi daroval starý otec. Predstavoval preňho synonymum dávnych čias. No von Goisern si vytvoril nový spôsob, ako na ňom hrať, a teda ďalší základ svojho jedinečného štýlu.

V roku 1986 spoznal hudobníka Wolfganga Staribachera, s ktorým spoločne vystupoval pod menom Alpinkatzen. Počas jedného pouličného vystúpenia v centre Viedne ho oslovil manažér spoločnosti CBS, ktorý mu na mieste ponúkol zmluvu. V roku 1988 vydali Alpinkatzen svoju prvú platňu „Alpine Lawine“.

O tri roky neskôr sa duo rozpadlo a von Goisern si našiel v Hornom Rakúsku nových hudobníkov pre svoju kapelu. V roku 1992 vydali Alpinkatzen album „Aufgeigen stått niederschiassen“. Odvtedy hudobne stúpali do výšav: hitparády, viaceré albumy, turné po celej Európe a dostali sa až do USA. Von Goisern viackrát získal najvýznamnejšie rakúske hudobné ocenenie, Amadeus Austrian Music Award. Počas svojej kariéry absolvoval mnoho turné s viac ako 1 000 koncertmi. Odohral veľké open-air koncerty aj v egyptskom Asjúte či na Kapverdských ostrovoch.
V rokoch 2007 a 2008 Hubert von Goisern cestoval počas legendárneho turné Linz – Európa cez jedenásť krajín na lodi, prebudovanej na koncertné pódium. Po viacerých riekach sa plavil krížom-krážom po Európe až po Čierne a Severné more a odohral spolu 57 koncertov.

Jeho umelecké meno predstavu neskorú pomstu voči úzkoprsej obmedzenosti svojej domoviny, malému hornorakúskemu kúpeľnému mestečku Bad Goisern v oblasti Soľná komora. Deti v mestečku boli vždy napomínané, že majú byť ticho, aby nerušili kúpeľných hostí. A miestnym špičkám sa nepáčilo ani to, ako nanovo interpretuje ľudovú hudbu. Jeho celosvetový úspech však medzičasom jeho kritikov umlčal.

Hubert von Goisern nikdy nerobil to, čo sa od neho očakávalo, a to mu vždy prinieslo úspech. Od jeho začiatkov ako alpského rockera s piesňou „Hiatamadl“ až po epochálny úspech singlu z roku 2011 „Brenna tuats guat“. Päť týždňov stál na špici rakúskych rebríčkov singlov a získal platinovú platňu. V roku 2013 získal tento hudobník za hudbu spájajúcu rôzne žánre a národy čestné ocenenie Amadeus.
No von Goisern sa činil aj v iných oblastiach. Navrhoval módu, debutoval ako herec po boku Martiny Gedeckovej v televíznom filme „Hölleisengretl“ a skomponoval hudbu do kinofilmu Josepha Vilsmaiera „Schlafes Bruder“.

Je zvedavý objaviteľ, rád vysvetľuje svet a vždy hľadá v cudzom to, čo by nás mohlo spájať. Hudobník precestoval Tibet, stretol sa s dalajlámom. Výsledkom bol album „Inexil“, ktorý nahral spolu s umelcami Tibetského múzického inštitútu. Na pozvanie Jane Goodallovej, výskumníčky šimpanzov, zavítal v roku 1997 do východnej Afriky a o rok neskôr vydal dokument „Von Goisern nach Gombe“. Hudbu k filmu si napísal sám.

V dokumente „Gegen die Stille“ (Proti tichu) sa vydal po stopách grónskej ľudovej kultúry. Pre výstavu „Alpenliebe“ (Láska k Alpám) na Großglockneri vytvoril interaktívnu hudobnú cestu cez Alpy. V roku 2015 prišiel do kín film Marcusa H. Rosenmüllera „Brenna tuat’s schon lang“, dokument o živote a tvorbe Huberta von Goiserna, jeho cestách, vzbure a častých odpovediach nie. O rok neskôr získal tento film rakúsku filmovú a televíznu cenu Romy ako najlepší dokumentárny film v kinách.

HvG_04_Fotograf-Stefan-Wascher-bw-600x600

Hubert von Goisern sa medzičasom stal aj úspešným spisovateľom. V máji 2020 vyšiel jeho prvý román. „Flüchtig“ (Len tak letmo) rozpráva príbeh jedného stroskotaného manželstva. Po 30 rokoch života vedľa seba si povie manželka dosť a nepremyslene sa vydá na cestu na juh s neistým koncom. „Elegantný bestseller plný jasných slov a životných skúseností“, hodnotí hudobníkovu prvotinu denník „Der Standard“.

Jeho kniha sa dotýka aktuálnych tém, ktoré ho znepokojujú, rovnako ako jeho hudba. Obdobie nacizmu alebo aktuálny pravicový populizmus na celom svete ho nútia zamyslieť sa, rovnako ako chýbajúca sociálna spravodlivosť alebo rastúca globalizácia na úkor regionálnych a lokálnych výrobcov.
Od roku 2015 sa dvojnásobný otec angažuje za rakúsku stranu zelených a podporuje ju vo voľbách. „Podporujem zelených, pretože zastupujú moje hodnoty, a pretože túto farbu naše politické prostredie potrebuje viac, než kedykoľvek predtým,“ vysvetľuje von Goisern svoje úsilie.

Regionálnosť hrá veľkú úlohu nielen v jeho hudbe. Podporuje regionálne a lokálne hospodárstvo, ktoré vďaka kratšiemu transportu a nižším emisiám chráni životné prostredie a ponúka malým regionálnym výrobcom možnosť obstáť v konkurencii voči veľkým producentom s cenovo výhodnejšími produktami.
Zatína do živého. Tajomstvo úspechu Huberta von Goiserna sa skrýva v jeho diele. S piesňou „Brenna tuats guat“ sa nedostal v roku 2011 len na čelo rakúskych hitparád, ale vytvoril aj hymnu pre kriticky uvažujúce publikum, ktoré dbá o životné prostredie a o ostatných ľudí. Aj jeho aktuálny singel „A Tag wie heut“ nesie v sebe naliehavé posolstvo: je jedno, akú má človek farbu pleti, vierovyznanie alebo politický názor – v konečnom dôsledku sme všetci rovnakí. Pieseň pochádza z jeho prvého albumu po dlhšej prestávke vo vystupovaní. S albumom „Zeiten & Zeichen“ z roku 2020 sa von Goisern opäť silne a kriticky hlási k slovu.

Hubert von Goisern je politicky a spoločensky vždy aktuálny a aj v svojich 67 rokoch nezaháľa. Prebúdza ľudí, kritizuje bez toho, aby trestal. Takto podnecuje k premýšľaniu a konaniu.
Za svoju angažovanosť za životné prostredie a lepší, pokojnejší svet získal Hubert von Goisern ocenenie „Osobnosť GREEN BRAND Austria 2020“.

Foto © Stefan Wascher, Helmut Berg, Jürgen Skarwan