Sepp Eisenriegler

Namiesto vyhadzovania by sme mali opravovať. S týmto mottom sa za posledných 20 rokov nevenoval iba presviedčaniu verejnosti, aby uvažovalo o oprave svojich pokazených elektrospotrebičov, ale dal viac ako 400 ľuďom novú šancu na trhu práce. Dlhodobo nezamestnaní a osoby so zdravotným postihnutím, ktoré znova našli uplatnenie v jeho viedenskom centre pre opravy a servis so skratkou R.U.S.Z.

Socioekonóm, environmentálny poradca a ľudomil: Seppovi Eisenrieglerovi nie sú Zem, jej obmedzené prírodné zdroje a ľudia ľahostajní. Zaujíma sa o všetko.

Sociálny a environmentálny podnikateľ, ktorý sa odvažuje vysloviť verejne aj nepríjemné pravdy. A hneď vzápätí aj ukáže iniciatívu, ako proti nim bojovať.

Priekopník diskusie o zastarávaní v Rakúsku bojuje za to, aby sa zastavila tvorba elektroodpadu, a radšej sám siahne po skrutkovači, aby starnúce pokazené zariadenia opravil, namiesto toho, aby by mali skončiť v odpade.

Zastarávanie sa prejavuje mnohými spôsobmi, hovorí Eisenriegler. Technické zastarávanie súvisí s používaním lacných materiálov. Plánované zastarávanie vedie vďaka oslabeným miestam alebo „kazítkam“ k tomu, že sa spotrebiče po určitom čase pokazia. Napríklad tlačiarne požadujú nový toner, hoci to ešte nie je nutné.

A najnovší fenomén: psychologická zastaranosť, ktorá sa vyskytuje najmä v technologickom priemysle. Každý rok nový mobil – starý je potom prebytočný, zastaraný.

Tento trik priemyslu spôsobuje iba v Rakúsku hospodársku škodu 13 miliárd eur. Nehovoriac o škodách na životnom prostredí.

Naše využívanie prírodných zdrojov sa za posledných tridsať rokov takmer zdvojnásobilo. Množstvo elektroodpadu v EÚ narástlo dokonca štvornásobne. Rakúsko je pri produkcii elektroodpadu na popredných priečkach: každý Rakúšan vyprodukuje ročne 25 kilogramov. Eisenriegler sa snaží tento vývoj zastaviť: v jeho opravárenskom centre vo Viedni sa vyradené elektrospotrebiče prebúdzajú k novému životu. Za posledných takmer dvadsať rokov sa mu podarilo zabrániť vzniku viac ako 15 000 ton odpadu a obrovskému objemu  skleníkových plynov.

Pred vyše 25 rokmi sa Eisenriegler významne podieľal na založení environmentálneho poradenstva vo Viedni. No hoci vtedy hovoril veľa o tom, ako zabrániť vzniku odpadu, veľa nedosiahol. Preto v roku 1998 ožilo vo viedenskom Penzingu centrum na opravu a servis „R.U.S.Z.“.

Počas prvých desiatich rokov išlo o sociálny podnik pracovnej integrácie. Ako podporovaný podnik na reintegráciu dlhodobo nezamestnaných a osôb so zdravotným postihnutím vyškolil svojich ľudí na opravárov a recyklátorov, ktorí dokázali znova spojazdniť poškodené elektrospotrebiče. Viac než 300 z nich si potom našlo trvalé zamestnanie.

Po nie celkom dobrovoľnej privatizácii dnes zamestnáva mechatronické odborné pracovisko R.U.S.Z. GmbH 20 zamestnancov, ktorí zvládli cestu od dlhodobo nezamestnaných po žiadaných špičkových technikov. Opravujú elektrospotrebiče všetkých značiek, vyvíjajú metódy na zvýšenie energetickej efektívnosti starých práčok a technickým nadšencom pomáhajú pri opravách vlastných spotrebičov v „Repair Café“. Za rok využije ich služby viac než 8 000 zákazníkov – a každým dňom pribúdajú.

Eisenrieglerovo úsilie spustilo celoštátny mediálny záujem. Vďaka jeho angažovanosti vzniklo viac ako 250 novinových článkov a televíznych relácií. Po prvých článkoch v populárnom environmentálnom magazíne „LebensArt“ sa diskusia o zastaranosti dostala do popredia a podnietila mnohých ľudí, aby sa zamysleli a začali konať.

Plánovaná zastaranosť je podľa Eisenrieglera iba špička ľadovca. Veľkú výzvu vidí socioekonóm skôr v zmene nášho hospodárskeho systému, ktorý je nastavený na maximálny zisk. Na trh sa dostávajú výrobky s čoraz kratšou životnosťou, ktorých výroba mrhá veľkým množstvom prírodných zdrojov.

Mnohí občania potrebujú rôzne symboly statusu, aby vedeli, že niekam patria. Pritom zabúdame na to, že pociťujeme čoraz väčší nedostatok prírodných zdrojov, a konáme bez ohľadu na nasledujúce generácie. „Siedmy svetadiel v Tichom oceáne z plastového odpadu nemožno prehliadnuť, rovnako ako klimatickú zmenu, spôsobenú ľudstvom,“ hovorí Eisenriegler.

Eisenriegler vytvoril mnoho ďalších projektov na podporu povedomia o ochrane prírodných zdrojov. Do siete „ReparaturNetzWerk“ vo Viedni patrí momentálne viac ako 60 podnikov. Sociálne podniky pracovnej integrácie z celej krajiny sa spojili, aby podľa vzoru R.U.S.Z. zriadili aj v iných rakúskych mestách opravárne a dali spotrebičom druhú šancu.

Takto vznikla na celoštátnej úrovni sieť „RepaNet.“ No to ešte nie je všetko: Sepp Eisenriegler je aktívny aj v európskom kontexte. Ako zakladajúci člen a prezident európskej  organizácie podnikov sociálnej ekonomiky so skratkou RREUSE podporuje ďalšie používanie alebo recykláciu spotrebičov aj na medzinárodnej úrovni.

Takto sa na úrovni EÚ podarilo dosiahnuť, že oprava a recyklácia sú dôležité opatrenia na zamedzenie vzniku odpadu. A EÚ vyzvala členské štáty, aby podporili siete opravovní vo svojich krajinách.

Eisenriegler podporuje aj myšlienku tzv. „Repair Cafés“, ktoré medzičasom vznikajú v celej Európe a dokonca aj na ďalších kontinentoch.

Sepp Eisenriegler si nedáva servítku pred ústa. Otvorene a pre každého zrozumiteľne vysvetľuje, prečo a ako máme šetriť prírodné zdroje: „Nemôže predsa dochádzať k tomu, že medzinárodné konzorciá vykorisťovaním získavajú v krajinách na juhu nerastné suroviny, z ktorých sa potom v rozvojových krajinách za neľudských podmienok vyrábajú produkty, ktoré si my na severe lacno kúpime a po krátkom používaní vyhodíme,“ konštatuje Eisenriegler. „Niekedy odpad končí tam, odkiaľ pochádzajú suroviny, a v prípade elektroopadu ohrozuje napríklad v Ghane zdravie tamojšieho obyvateľstva.

Keď si odmyslíme samotné environmentálne dôsledky. Zatiaľ čo v roku 1998 nám slúžila práčka v priemere 12 rokov, dnes to nie je viac ako šesť rokov. Eisenriegler dáva v tomto smere jednoduchý tip: radšej investovať do drahších a kvalitnejších  produktov, lebo „každých 100 eur predstavuje pri práčkach jeden rok funkčnosti.“ Mali by sme spotrebiče dlhšie používať, a nie častejšie nakupovať.

Namiesto zošrotovania by sme mali opravovať.“ Eisenriegler ani po šesťdesiatke nemyslí na to, že by prestal. Namiesto toho dostáva stále nové a nové nápady, ako efektívne bojovať proti mrhaniu prírodnými zdrojmi. “Opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti sa často zneužívajú ako argument pre predaj,“ upozorňuje Eisenriegler. „Málokto však vie, že viac než polovica negatívnych dopadov na životné prostredie v živote jednej práčky sa udeje predtým, ako ju prvýkrát použijeme?“ Efektívne nakladanie s prírodnými zdrojmi je teda tou skrutkou, ktorú treba podľa neho pritiahnuť.

opravou a vylepšovaním práčok vytvoril vo svojom centre R.U.S.Z. ponuku, vďaka ktorej staré dobré práčky šliapu ako hodinky. Technicky ich vylepšuje, aby súčasne spotrebovali menej elektrickej energie a vody. Takto Eisenriegler dokazuje, že efektívnosť v oblasti energií a prírodných zdrojov nemusia byť v rozpore. „Nie je eticky akceptovateľné, aby sme sa v tzv. vyspelých krajinách oddávali svojmu konzumnému šialenstvu na úkor budúcich generácií a stále viac sa vzďaľovali od kvalitného života.“

Za svoju angažovanosť získal tento sociálny podnikateľ už mnohé ocenenia. Je nositeľom ceny Energy Global Austria Award, rakúskej ceny za ochranu klímy, environmentálnej ceny mesta Viedeň, ceny za inovácie „Nápady proti chudobe“ a Zlatého vyznamenania za zásluhy pre región Viedeň.

Pribudlo k nim aj ďašie: za svoj neúnavný boj proti mrhaniu prírodnými zdrojmi sa Sepp Eisenriegler stal osobnosťou „GREEN BRAND Austria“ za rok 2014.